Jdi na obsah Jdi na menu
 


Zosimos z Panopoly

1. 4. 2011

Zosimos z Panopoly (približne 350-420).

Život a dielo

Zosimos napísal niekoľko kníh o alchýmii, ktoré sú dnes považované za najstaršie známe diela s touto tématikou. Vyučoval v Alexandrii a zostavil 28 kníh o alchýmii s názvom Chemeutika, z ktorých sa zachoval len 24. zväzok a niekoľko citátov originálneho gréckeho textu a sýrskych a arabských prekladov. Je jedným zo štyridsiatich autorov, ktorí boli vybraní do kompendia alchymistických textov, zostaveného v 7. alebo 8. storočí po Kr. v Byzancii. Dnes sa rukopisy tohto výberu nachádzajú v Paríži a Benátkach.

Arabské preklady Zosimovych textov boli objavené v roku 1995 v kópii knihy Mafatih al-rahmah wa-masabih al-hikmah (slov. Kľúče milosrdenstva a tajomstiev poznania) od Ibn Al- Hassan Ibn Ali Al-Tughra, perzského alchymistu. Preklad, bohužiaľ, nie je kompletný a je nedôsledný. Slávny zoznam arabských kníh Kitab al-Fihrist od Ibn Al-Nadim spomína skoršie preklady štyroch Zosimovych kníh. Samotné diela sú tu však vďaka chybám pripisované menám „Thosimos“, „Dosimos“ a „Rimos“. Okrem toho je možné, že dve z nich sú prekladmi toho istého diela.

Alchýmia

Prvá známa definícia alchýmie pochádza práve od Zosima, z jeho diela Alchýmia z roku 330 po Kr.: Alchýmia je „štúdium zloženia vôd, pohybu, rastu, vytvárania tiel a zbavovania sa ich, vyťahovania duchov z tiel a ich spútavania do tiel.“

Zosimos vylepšil destiláciu, zaoberal sa problémami metalurgie a zaviedol označenie „chémia“ (starogr. χημεία). Množstvom experimentov zistil, že kyselina sírová rozpúšťa kovy. Pri inom pokuse sa mu podarilo uvoľniť kyslík z červeného oxidu ortuťnatého.

Zosimove chápanie alchýmie odrážalo vplyv hermetizmu a setovskej gnózy. Tvrdil, že padlí anjeli naučili ľudské ženy, ktoré si zobrali za manželky, pracovať s kovmi, ako o tom píše novozákonný apokryf Tajná kniha sv. Jána a starozákonný apokryf Henochova kniha. Vonkajšie procesy transmutácie kovov, ako transmutácie olova a medi na striebro a zlato, vždy odzrkadľujú vnútorný proces očistenia a vykúpenia.

Alchýmiu si symbolicky predstavuje ako žriedlo krstu a farebné výpary ortuti a síri pripodobňuje k očisťujúcim vodám krstu, ktorý dovršuje a napĺňa gnostickú iniciáciu. Zosimos ďalej kreslí do hermetického zobrazenia zmiešavacieho téglika („krátera“) symbol božského vedomia, v ktorom je hermetik pokrstený a očistený, aby mohol vo svojich víziách stúpať cez nebesá do transcendentálnych svetov. Podobné myšlienky duchovného krstu vo vodách transcendentálnej Plnosti (starogr. πλήρωμα) sú charakteristické pre texty setovskej gnózy, nájdené v náleze rukopisov z Nag Hammádí. Takýto symbolický obraz alchýmie ako prameňa krstu je ústrednou myšlienkou Zosimovych „vízií“.

Zosimove vízie

Jeden z textov je o snoch, ktoré sa týkajú alchýmie a predstavujú protovedu ako náboženský zážitok. Na začiatku sna Zosimos príde k oltáru, kde stretne Ióna (považovaného Sabiancami za zakladateľa ich náboženstva), ktorý sa sám nazýva „kňazom vnútorných svätýň“ a podrobuje sa „neznesiteľným mukám.“ Ión potom zaútočí na Zosima mečom, prepichne ho, rozseká „podľa pravidiel harmónie“ (s odkazom na delenie na štyri telá, podstaty alebo živly) a stiahne kožu zo Zosimovej hlavy (odkazujúc sa na Apokalypsu Eliáša, v ktorej sa spomínajú tí, čo sú uvrhnutí do „večného trestu“: „ich oči sú zmiešané s krvou“, a svätí, ktorí sú prenasledovaní antimesiášom: „stiahne im kožu z ich hláv“). Pozbiera Zosimove pozostatky, položí ich na oltár a páli ich nad ohňom umenia, až kým si Zosimos počas premeny tela nevšimne, že sa stal duchom. Tu Ión plače krv a premení sa na „protiklad samého seba, na zmrzačeného antropariona“ (čo C. G. Jung pokladá za prvý výskyt homunkula v alchymistickej literatúre).

Zosimos sa prebudí, opýta sa seba „nie je to zloženie vôd?“ a znovu zaspí. Nasleduje ďalšia vízia (vždy sa počas vízií zobudí, uvažuje a znovu zaspí). Vráti sa k oltáru a nájde ešte žijúceho človeka, ktorý bol zaživa uvarený. Ten mu povie: „Znamenie, ktoré si videl, je vchodom, východom a premenou… Ten, kto sa snaží nájsť umenie (alebo morálnu dokonalosť), nech tadiaľto vstúpi a únikom z tela sa stane duchom“ (toto môže byť považované za ľudskú destiláciu tak, ako sa destiláciou prečisťuje voda, destiláciou tela sa telo očisťuje). Hneď potom uvidí mosadzného (ďalšieho homunkula, Jung predpokladá, že keď je človek vo vízii z kovu, je to homunkulus) a oloveného muža (s menom Agathadaimon, tiež homunkula). Zosimos sníva aj o „mieste trestov“, kde všetci tí, ktorí doň vstúpia, vzplanú a „podrobia sa neznesiteľným mukám.“

Jung predpokladá, že tieto vízie sú určitou alchymistickou alegóriou, v ktorej mučení homunkulovia stelesňujú transmutácie (sú pálení a varení, aby sa stali niečim iným). Ústredným motívom vízií je akt obetovania, ktorý sa týka každého homunkula. V alchýmii je dyofizitná (pren. duchovno-telesná) podstata stále zdôrazňovaná, dva protikladné podstaty balansujú, aktívny a pasívny, mužský a ženský princíp, ustanovuje nepretržitý cyklus zrodenia a smrti. V starovekej alchýmii tento cyklus predstavuje symbol Urobora, hada požierajúceho samého seba. Samopohltenie je niečo podobné ako samozničenie, ale spojenie chvosta a úst znamená aj samozúrodnenie. Z tohto dôvodu sa v diele Tractatus Avicennae spomína, že „drak seba zabíja, sobáši sa so sebou, oplodňuje sa.“ V Zosimových víziách sa opakuje myšlienka o totožnosti obetujúceho kňaza so svojou obeťou a o tom, že homunkulus, na ktorého sa Ión premenil, sa sám pohltí (vyvráti štvrtinu svojho mäsa a rozseká sa vlastnými zubami). Homunkulus je takto totožný so samopohlcujúcim a samorodiacim sa Uroborom. A keďže predstavuje premenu Ióna, potom Ión je Uroboros a aj obetník.

Uroboros

Uroboros alebo ouroboros (z gr. ουροβóρος - požierač chvosta) je starodávny symbol, ktorý zobrazuje hada alebo draka požierajúceho svoj vlastný chvost.

Tento symbol sa spája s alchýmiou, gnosticizmom a hermetizmom. Predstavuje cyklickú podstatu vecí, nekonečný návrat od konca k začiatku, sebazničenie a sebaobnovu.

Na niektorých zobrazeniach je Uroboros spolovice biely (svetlý) a spolovice čierny (tmavý), čo naznačuje symboliku jin-jang, znázorňujúcu dualitu vecí; vzájomne sa doplňujúcich opačných princípov.

 

uroboros.jpg                    uroboros.png

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář