Jdi na obsah Jdi na menu
 


Enochiánsky jazyk

Problematika Enochiánskej mágie je zastrená tajomnosťou a nevedomosťou. U nás sú znalosti tohto odvetvia mágie v celku neuspokojivé a často i skreslené. Narážam predovšetkým na hodnovernosť predkladaných materiálov, ktoré sa týkajú tejto témy.

V súčasnosti môžeme hovoriť o dvoch zdrojoch. Prvým je hermetická spoločnosť Golden Dawn (Zlatý úsvit), ktorá tento systém prevzala v pôvodnej podobe a "dopracovala" do dnešnej podoby. Veľké zásluhy možno pripísať i morálne problematickému A. Crowleymu, ktorý tento systém často používal. Druhým zdrojom je Satanská Biblia, v ktorej je Enochiánska mágia obmedzená len na 19 Kľúčov, ktoré sú vytrhnuté zo systému a navyše sú i pozmenené, o čom sám autor (A. S. LaVey) neskrývane hovorí:

„Magický jazyk, užívaný při satanském rituálu, je jazyk enochiánský, považovaný za ještě starší než sanskrt, s pevnými gramatickými a syntaktickými základy. Chvílemi zní jako arabština, jindy jako hebrejština a latina. V tisku se poprvé objevil v roce 1659 v životopisu Johna Deea, slavného věštce a dvorního astrologa šestnáctého století. Toto dílo, jehož autorem je Meric Casaubon, popisuje, jak okultista Dee a jeho společník Edward Kelly věštili z křišťálové koule.

 Místo obvyklé křišťálové koule používal věštec Kelly broušený mnohostěn. Andělé, o nichž je řeč v Kellyho prvním vyjevení Enošských klíčů, viděni stěnami křišťálu, jsou andělí jen proto, že okultisté až dodnes trpěli metafyzickou zácpou. Dnes se křišťál jasní, anděly je nutno vidět jako úhly či hlediska /anglické výrazy angels (=andělé) a angles (=úhly, rohy) se ve starém pravopisu psaly stejně (pozn. překl.)/, a okna do čtvrtého rozměru se otvírají - pro ty, kdo mají strach, jsou to Brány Pekel.

 Předkládám zde svůj překlad následujících vyvolávání, archaický, leč satansky přesný, bez příkras, jež najdeme v překladu Řádu Zlatého úsvitu z konce devatenáctého století. V enochiánštině se význam slov pojí s jejich kvalitou a vytváří zvuk, který dokáže v ovzduší vyvolat strašlivou reakci. Barbarské tonální vlastnosti dodávají tomuto jazyku pravý magický účinek, který nelze popsat.

 Enochiánské klíče neboli vyvolávání byly dlouhou dobu zahaleny tajemstvím. Několik existujících tisků zcela pomíjelo přesné znění textu, správný překlad byl maskován užíváním eufemismů, a měl pouze svést neschopného kouzelníka nebo případného inkvizitora z cesty. Enochiánská vyvolávání se stala apokryfními (kdo ví, jaká hrozivá realita dokáže dráždit fantazii) a jsou proto satanskými pajány víry. Zbavila se kdysi pragmatického lakování na růžovo, rozešla se s pojmy svatý a andělský. Oprostila se od náhodných skupin čísel, jež měly zastupovat za rouhačská slova. Zde tedy jsou PRAVÁ Enochiánská vyvolávání tak, jak nám byla doručena neznámou rukou.“  

(Satanská Biblia)

Treba ešte podotknúť, že A. S. LaVey išiel s vlastnými úpravami tak ďaleko, že Kľúče doplnil i o neexistujúce termíny z pohľadu enochiánskeho jazyka. 

 Za „zjavenie“ celého Enochiánskeho magického systému vďačíme vynikajúcemu mágovi kráľovny Alžbety I. Dr. Johnovi Deeovi (viac v rubrike alchýmia- alchimisti)- mágovi, astrológovi, matematikovi, alchymistovi a všestrannému učencovi. Ten so svojim vizionárom a alchymistom pochybnej povesti Edwardom Kelleym v rokoch 1582 – 1989 spoločne vykonali značné množstvo evokačných experimentov s použitím krištáľovej gule tajomného pôvodu. Pri týchto experimentoch bol E. Kelleymu, čo by médiu, nadiktovaní  „vyššími inteligenciami“ tajomný magický systém, ktorý bol následne pomenovaný po židovskom zasvetencovi a prorokovi Henochovi (Enoch).

Už pri prvých vešteckých sedeniach E. Kelley popísal voskovú tabuľku, nám známu ako „Emetická pečať“.  Avšak najpodstatnejší materiál enochiánskeho (henochiánskeho) systému bol získaný v roku 1584, ako nám do dokladajú zápisy v Deeovom denníku. Jednalo sa o Veľkú dosku štyroch strážnych veží a 48 Enochiánskych Kľúčov, alebo tiež volaní. Prvý z kľúčov bol získaný 13. a 14. apríla v poľskom Krakove prostredníctvom ducha „Nalvage“. Veľká doska štyroch Strážnych veží spoločne so systémom odvodzovania mien Anjelov na podklade vyznačených polí bola získaná od inteligencie „Ave“ behom experimentu započatého 25. června (júna) taktiež v Krakove.

Ako je vyššie naznačené, Enochiánske Kľúče a Strážne veže vytvárajú jadro Enochiánskej mágie. Strážna veža predstavuje magické pole enochiánskych písmen, ktoré pozostáva z trinástich radov a dvanástich stĺpcov. Strážne veže sú v kontinuu zviazané do jedinej Veľkej dosky písmenami tzv. Tabule zväzku (ujednotenie) usporiadanými do kríža. Adeptom už určite vyvstalo tušenie analógie Strážnych veží, Univerzálnych elementov, písmen Tetragrammatonu a podobne. Jeho tušenie je správne.

 

       Z Kľúčov je potom z veľkej časti odvodený i Enochiánský jazyk so svojou zvláštnou gramatikov a syntaxiou. Tento jazyk je používaný predovšetkým čo by systém komunikácie entitami vyššieho rádu. Preto je možné považovať ho za prostriedok skôr theurgický. I zde, ako i v celej magickej sfére môžeme nájsť vzájomné vzťahy medzi písmenami, číslami, farbami a pod.. Tieto však nie sú samoúčelné, ale je možné použiť ich zostavovaniu sigílií za účeľom komunikácie so silami tzv. Æthyrů. Æthyry môžeme považovať za akési sféry mysle, povedzme jej "psychické dimenzie", ktoré i cez vlastné "hranice" sa navzájom prelínajú, zachovávajúc si svoje špecifiká obdobne ako kabbalistické svety.

Enochiánska abeceda

 

 

 

Enochiánska výslovnosť

 Enochiánska výslovnosť je pre mnoho adeptov ceľkým otáznikom. Vlastne celý systém Enochiánskej mágie je u nás pomerne neznámy. Preto predkladám vážnemu badateľovi isté pravidlá výslovnosti enochiánštiny tak, ako ho vyučoval Aleister Crowley a naďalej vyučuje hermetická spoločnosť Golden Dawn. Pozornému adeptovi, ktorý je znalý hebrejštiny, dozaista neunikne nápadná podobnosť pravidiel výslovnosti tohto jazyka s enochiánskym. Pre potreby Enochiánskeho systému bolo ustanovených Desať základných pravidiel, ktoré je nutné mať na pamäti:  

 

1.              Najviac spoluhlások má prípomnu e alebo eh; napr. písané B je vyslovované ako beh a písané K ako keh.

 

2.         Najviac samohlások má príponu h; napr., písané A vyslovujeme ah.

 

3.         Enochiánske slovo SOBHA je vyslovované tromi slabikami ako soh-beh-hah!. Toto je obecné pravidlo pre slová.

 

4.         Písané G môže byť vyslovené buď tvrdo ako v slove gimel alebo mäko ako v jimel.

 

5.         Písané Y a I je možné zmeniť, rovnako ako u písaného V a U. Písané J a W sú použité len zriedka. 

 

6.         Písané X môže byť vyslovované ako S v samekh, alebo ako TZ v tzaddi.

 

7.         Písané S môže byť vyslovované ako S alebo SEH. 

 

8.         Písané R môže byť vyslovované ako Rah, Reh alebo Ar.

 

9.         Písané Z je vyslovované ako Zod alebo Zeh. Nutné odlíšiť od písaného S.

1.         Písaná samohláska I je vyslovovaná ako Í.

 

 

Citovanie

 

Značnú pozornosť je nutné venovať správnej výslovnosti mien Bohov, správcov a vládcov kvadrantov Strážnych veží a Aethyrov. Je potrebné dodržať veľmi dôležité pravidlo, ak chce operatér docieliť uspokojivých magyckých výsledkov. Základným pravidlom je vibrovať všetky písmená, slabiky, ako i celé pasáže poeticky, takmer ako pieseň. Ďalej je potrebné mať na pamäti, že "volanie" obsahuje len zriedkavo tvrdé alebo ostré zvuky.

 

Formule sa citujú nahlas, obdobne ako mantramy; každé slovo či meno by malo byť zanotované v jednom dlhom prúdu dychu. Ako príklad uvediem meno Staršieho Prednostu vzduchu, HABIORO. Toto meno je nutné vibrovať v jednoliatom hladkom dychu. Povedzte, ha!-bí-ó!-roh. Ústa by mali vyrieknuť štyri odlišné slabiky s tímto menom na jeden neprerušovaný výdych. V priebehu vzývania tohto staršieho, adept musí zaostriť svoju myseľ na vlastnosti HABIORO, pri citácii jeho mena v štyroch melodických slabikách.

Niektoré mená podliehajú niekoľkým možným pravopisom. Táto situácia môže nastať, lebo nejaké "miesta" strážnych veží obsahujú viacnásobné znaky. Pre tieto prípady platí obecné pravidlo, vyslovovať vštky znaky. Existujú i výnimky z tohto pravidla.

 

       Príkladom môže byť meno veľkého kráľa Zeme IKZHIKAL. Toto meno môže byť tiež hláskované IKZHHHAL, IKZHIHAL, a IKZHHKAL, pretože náměsti poukazujú IKZHi/H H/kal kde piaty a šiesty znak sú viacnásobné. Najlepším spôsobom, ako správne vysloviť toto kráľovské meno je vybrať si rôzne pravopisné permutácie a porovnať gematrické hodnoty. Potom také, ktoré majú najviac zmysluplnú gematrickú hodnotu použijeme. V našom prípade to bude Í-keh zod-hí kal, alebo Í-keh zeh-hí kal.

 

 

Ako vibrovať mená

 Ako už bolo vyššie spomenuté, značnú pozornosť je nutné venovať vibrovaniu mien. Toto je obzvlášť dôležité v priebehu vzývania. Keď teda operatér vibruje, musí si predstaviť zvuk mena ako letí smerom z vnútra do celého univerza, ktoré rozkmitáva svojou vlastnou vibráciou. Dané meno musí byť citované nie len hrubohmotne, avšak i mentálne. Po vyslovení mena by mal byť operatér schopný "počuť" meno duševné a "vidieť" dané meno, ako expanduje nad strážnymi vežami a Aethyrmi. Z tohto je zrejmé, že vibrovanie mena si vyžaduje úplnú a cvičenú koncentráciu.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

Portrét


 



Archiv

Kalendář
<< červen / 2018 >>

Statistiky

Online: 2
Celkem: 168096
Měsíc: 890
Den: 43