Henochiánska mágia
Hneď na začiatku by bolo dobré podotknúť, že tento jazyk je základom jedného z najesoternejších iniciačných (zasväcovacích) systémov vôbec- tzv. Henochovho systému. Tento systém a jazyk je nám známy predovšetkým vďaka členom anglickej hermetickej spoločnosti Zlatý úsvit, ktorá mala napojenie na rosenkruciánov. Práve Zlatý úsvit Henochiánsky systém používal. Základ tohto magického systému vytvárajú tzv. Kľúče a Strážne veže. Henochiánske kľúče predstavujú vyvolávanie duchov štyroch Strážnych veží, Kelleymu ich priniesol duch Nalvage skrz vešteckú guľu vo forme strašidelne poetických veršov v henochiánskom jazyku. Sú nazývané kľúčmi, pretože odomykajú brány Strážnych veží. Rovnako dobre by však mohli byť nazvané vyvolávanie, pretože duchovia sú nimi nútení vychádzať von z brán svojich zámkov do štyroch kútov vesmíru. Z týchto kľúčov bol tiež vyvodený henochiánsky jazyk. Každá Strážna veža predstavuje magické pole henochiánskych písmen, ktoré pozostáva z trinástich radov a dvanástich stĺpcov. Strážne veže sú dohromady zviazané do jednej veľkej dosky písmenami do tzv. Tabule zjednotenia s písmenami usporiadanými do kríža (Podle Donalda Tysona: Tetragramaton, Volvox Globator 1997). Niektorý okultisti používajú namiesto henochiánskych písmen písmená latinské. Tento prevod bol anglickými okultistami učinený pre zjednodušenie celého magického systému. Za každé písmeno uvedené na doske je možné na základe tabuľky dosadiť odpovedajúce písmeno henochiánskej abecedy. Kde je ale pôvod tohto prastarého jazyka, o ktorom sú niektorí autori presvedčený, že pochádza až z bájnej Atlantidy. Ako už názov napovedá, mal by mať tento jazyk niečo spoločné s Henochom, čo je postava pre celú esoternú tradíciu veľmi dôležitá. Ako tvrdí Pierre de Lasenic, podľa orientálnych mýtov existovali traja jedinci, ktorí niesli meno Hermes, traja rovnako geniálny ľudia, ktorým by bolo možné pripisovať tradíciu, filozófiu a hermetické učenie: Thovt, Henoch a Thot čili Hermes Trismegistos. Pre nás je podstatný druhý Hermés, za ktorého býva považovaný Edris alebo Henoch, hebrejsky Chánoch, ktorého Chaldejci nazývali Duvanai, t. j. ,,Velký Múdry", Arabovia Uriai. Žil vraj tisíc rokov po Adamovi, bol potomkom Sethovým, jedním z desiatich židovských praotcov pred potopou, synom Jaredovým a otcom Methúšalachovým (Methusalem) a mal byť bajväčším mudrcom svojej doby na tejto planéte. Židovská tradícia považuje Henocha za pôvodcu písma, matematiky a astrológie a podľa starozákonnej legendy bol vzatý vo veku 365 rokov za živa do nebies (viac Biblia, Gen. 5, 18-25, doslova podľa ekumenického prekladu Biblie: Vo veku 162 rokov splodil Jered Henocha. Po splodení Henocha žil Jered osem rokov a splodil synov a dcéry. Všetkých dní Jeredových bolo 962 rokov, a umrel.
Vo veku 65 rokov splodil Henoch Metúšelecha. A chodil Henoch s Bohom po splodení Metúšelecha 300 rokov a plodil synov a dcéry. Všetkých dní Henochových bolo 365 rokov. I chodil Henoch s Bohom. A nebolo ho, pretože Boh ho vzal.).
Niť tradície po mnohých storočiach znova vyplávala na povrch so známym anglickým mágom Johnom Deem, ktorému býva znalosť Henochiánskeho jazyka pripisovaná, ale ako sa presvedčíme, tak tieto súvislosti nie sú také jednoznačné. Anjel západného okna
Pět nás sedělo mlčky ve velkém sálu a já jsem naslouchal uchem rozčílením bolestně napjatým, úderu třetí čtvrti před druhou hodinou. Pak jsme vstoupili do věže. Pětirohý stůl, vyplňující skoro celou místnost zrcadlově hladkou plochou se zaleskl, když Kelley, který se potácel jako opilý, klopýtal od svíce k svíci a zapaloval je hořící loučí. Pak jsme usedli popořadě do vysokých křesel. Oba dolní hroty pentagramového stolu byly obráceny k západu směrem k otevřenému oknu, z něhož pronikal dovnitř mrazivě čistý, měsícem prozářený vzduch... Zdálo se, že Kelley upadl do hlubokého spánku, neboť bylo slyšet jen jeho chroptivý dech.
V obličeji mu prudce trhlo, ale to se mi asi jen zdálo, neboť plápolavé světlo voskovic se míhalo přes jeho tahy. Chtěl jsem se pokusit předříkavat formule, ale vždy se mi zdálo, jako by se mi kladly neviditelné prsty na ústa. Není to vše jen fantazie Kelleyova? tázal jsem se sám sebe, ale v tom promluvila má ústa jakoby sama od sebe a já vyrazil ze sebe zaklínání hlasem tak dunivým a hlubokým, že jsem si sám připadal úplně cizí...
Ak ste milovníkmi okultnej literatúry, tak ste určite spoznali, že tento úryvok pochádza z presnulého románu Gustava Meyrinka Anděl západního okna. Možno sa pýtate aký má pre nás význam táto kniha?
Kniha Anděl západního okna, pre nás bude zaujímavá hneď z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že sa pomerne obšírnym spôsobom zaoberá komunikáciou s duchovnými entitami, ktoré okultná tradícia označuje ako anjelov, popisuje tak tiež magické snaženia anglického mága Johna Deeho, ktorý bol vlastníkom tzv. henochiánskych tabuliek, vychádzajúcich zo znalosti prasterého, možno dokonca pôvodného jazyka, ktorý Dee používal ku komuníkácii s duchovnými bytosťami. No prečo veriť fantastickému románu? Zárukou istej vierohodnosti informácií je práve meno autora.
Gustav Meyrink (1868-1932), vlastným menom Gustav Meyer, bol pôvodne pražským bankárom. Avšak po tom, čo sa dal za pomerne dramatických okolností na dráhu okultizmu, sa stal autorom niekoľkých tzv. iniciačných románov (Golem, Bílý dominikán, Zelená tvář atd.), v ktorých je ukrytých oveľa viac ezoterných informácií, než sa na prvý pohľad zdá. Teda diela, teda nie sú len tak nejakou fikciou vychádzajúcou z autorovej fantázie. Meyrink bol údajne členom rádu Ázijský bratia. Tento rád je tiež inak známy pod názvom Rád rytierov a bratia sv. Jana Evangelistu z Ázie. Jedná sa o tajnú mystickú spoločnosť, ktorá bola odnožkou rosenkruciánskeho hnutia, ktorej vznik sa odhaduje na rok 1780 v Taliansku alebo rok 1786 v Nemecku. Členovia sa venovali alchýmii a kabale. V ich rituáloch sú silne zastúpené katolícke prvky. Mimo iné bol členom i R. W. Little, zakladateľ anglickej Societa Rosikruciana v Anglicku. Meyrink sa sám prakticky zaoberal mágiou- Bol tiež žiakom Friedricha Mailändera, zvaného tiež tkadlec Mailänder, ktorý mal blízko Darmstadtu mystickú školu. Je možné, že práve on bol inšpirátorom väčšiny Meyrinkových spisou.
Z iných prameňov mámo potvrdené, že vyššie uvedená evokácia sa skutočne odohrala. V Deeovom diáry sa pri dátume 21. 11. 1582 nachádza zápis, že sa mu v západnom okne jeho pracovne v Mortlaku zjavil anjel Uriel v podobe štvor ročného chlapca, ktorý mu daroval čierny vyleštený kameň. Dee dal k veštiackemu kameňu vyrobiť zlatý podstavec a až do konca života sa od neho neodlúčil. Vďaka Meyrinkovi si môžeme urobiť i predstavu o tom, ako táto evokácia prebiehala i o podobe anjela.
Naše přátele jsme opustili ve chvíli, kdy se seance začínala rozbíhat: ...fantóm byl rázem zakryt matně zeleným leskem, který náhle vyvstal z otvoru ve stole mezi námi, rychle rostl do výše jako gejzír a nabýval podoby lidské a přeci nelidské. Stala se z toho smaragdová masa, průhledná jako beryl, na níž bylo vidět tvrdost kamene, -- tvrdost, kterou bylo možno tušit zřetelněji a hlouběji ve vlastním nitru, než tvrdost jakéhokoli pozemského předmětu. Z této skály se odloučily paže, hlava a krk. -- A ruce! Ty ruce! bylo na nich něco, co jsem nemohl určit. Dlouho jsem nemohl odvrátit oči od zjevu, až pomalu, zcela pomalu jsem pochopil: palec pravé ruky odstával a patřil levé ruce. Nemohu říci, že bych se byl poděsil při tomto pohledu, proč také? Avšak bytost, která se tu obrovitě tyčila přede mnou, posunula se mi touto zdánlivou vedlejší věcí až po pracizí mimolidskost, spíše než svým tak podivně nevysvětlitelným hmatatelným zjevem...
Obličej s bezbarvýma očima, daleko od sebe stojícíma, byl ztrnulý až k nepříčetnosti. Něco strašlivého, ochromujícího, usmrcujícího, a přece nevylíčitelně ohromného a vznešeného vycházelo z jeho zraku a způsobilo, že mě zmrazilo až do morku kostí.
Rty anděla byly rudé jako rubín a cizím úsměvem, probíhajícím jemně ke koutkům úst, povytaženy vzhůru.
Nevím již, byl-li jsem to já, kdo se zeptal: ,,Kdo jsi?"
Anděl nepohnul ani rty a pravil chladně a ostře hlasem, který mi zněl, jako by to byla ozvěna hluboko z mých prsou:
,,Jsem Il, posel západní brány..."
Za predpokladu, že môžeme veriť zápisu v Deeovom denníku i Meyrinkovej rekonštrukcii, tak známy mág skutočne komunikoval s anjelskými inteligenciami. Dee a Kelley údajne viedli dlhé rozhovory s anjelmi prostredníctvom kryštáľov a leštených kameňov. Pomocou "rozkazov" v záhadnom enochiánskom (henochiánskom) jazyku, ktorého pôvod nie je známy, vyvolávali anjelov. Tí sa zjavovali vo vnútri i mimo kryštáľ Kelleymu, ktorý im kládol Deeove otázky a predával ich odpovede. Deeov záujem o anjelov bol jak vedecký, tak i náboženský. Chcel aby ho naučili tajomstvo prírody a Boha, ktoré sa mu nepodarilo nájsť v knihách a rozhovoroch s učenými mužmi, ako poznamenal Richard Cavendish vo svojich Dejnách mágie.
John Dee a Eduard Kelley sú v našich zemepisných šírkach známy z rudolfínskej éry ako alchymisti ktorí prišli na císarský dvor do Prahy. Kelleyho meno je často spájané s rôznymi podvodmi. Neviem do akej miery bol Kelley podvodník či nie. Mnoho bádateľov v okultnej histórii sa pozastavovalo nad tým, prečo sa tak vážený alžbetínsky učenec a matematik, akým určite Dee bol, dal do spolku s podvodníkom a dobrodruhom Kelleyem. (O jeho čudnom spôsobe života svedčili i katom odrezané uši. Rezy zakrývala Kelleyho bujná hriva.)
O Johnnovi Deem vieme, že sa vášnivo zaoberal okultizmom, snáď bol i vzorom kúzelníka Prospera zo Shakespearovej hry Búrka. Narodil sa blízko Londýna v roku 1527 a preslávil sa ako významný matematik. Získal si povesť čarodeja a bol dokonca uväznený a obvinený z pokusu o vraždu kráľovnej Márie. Skutočnosť je však o niečo prostejšia. Dee Márii len zostavil horoskop a určil dátum jej úmrtia. Horoskop si objednala Máriina nástupkyňa Alžbeta. Keďže sa v astrologických výpočtoch nezmýlil, bol poverený, aby Alžbete stanovil priaznivý deň pre korunováciu.
Deeovou vášňou bolo veštenie z kryštáľovej gule, ale pretože on sám nebol dostatočne citlivý, bol nútení pracovať s profesionálnymi jasnovidcami, či presnejšie povedané s médiami. Tak nejak sa asi zoznámil aj s Kelleyem, ktorý je hlavným Deeovým spolupracovníkom a skvelým médiom. Práve vďaka tejto transkomunikácii získal Dee kompletný henochiánsky jazyk, ktorý je určený pre komunikáciu s anjelmi.
,,Nemluví snad Kelley u vytržení jako Apoštolové Páně o letnicích? Vím již dlouho a ne bez pečlivé a lstivé zkoušky, že Edward Kelley nezná dobře ani latinu, o řečtině, hebrejštině nebo dokonce aramejštině nemluvě. V těchto řečech však mluví, sestoupí-li na něho duch".
Meyrink popísal jav, ktorý nie je zasa tak celkom neznámy. Pre seansách či meditáciach (alebo tiež pri posadnutí), či pri vrúcnej modlitbe sa stáva, že dotyčná osoba, na ktorú podľa katolíckej terminológie zostúpil duch svätý, hovorí jazykmi, ktorým sa nikdy v živote neučila (táto schopnosť sa nazýva xenoglosia). Často sa stáva, že hovorí takým jazykom, ktorým nikdo na zemi nehovorí. Nejedná sa o židane drmolenie a dotyčný sú presvedčený, že sa týmto spôsobom modlia. Obecne sa tieto jazyky nazývajú anjelske. Dokonca v cirkvi existuje i hnutie nazývané charizmatické či letničné (podľa sviatku Letníc), v ktorom sa s takto v extázi hovoriacimi osobami môžeme často stretnúť.
Vďaka Kelleyho schopnosťiam média Dee získal anjelský jazyk, ktorý je nazývaný henochiánsky a stal sa základom mnohých moderných , magických systémov. Vierohodné pramene hovoria o tom, že Christian Rosenkreutz a jeho kolegovia niekedy okolo roku 1400 prepísali akúsi z magických rečí a to vo forme tabuliek s písmenami (práve tak poznáme henochiánsky systém). K tomu sa nedá nič bližšie povedať.
Okultné autority z okruhu hermetického rádu The Golden Dawn (Zlatý úsvit) potvrdzujú, že Henochov systém vznikol pomocou obradnej divinácie (veštenia), ktorú na sklonku 16. storočia uskutočnili dr. John Dee a Sir Edward Kelley. Pôvodné denníky dr. Johna Deeho, v ktorých je zaznamenaný vývoj tohto systému, sa dajú nájsť v rukopisoch Sloane 3189-3191 v Britskom múzeu.
Niektorí jasnovidci zo Zlatého úsvitu prehlasovali, že Dee a Kelley nejakým spôsobom získali prístup ku konštrukcii Henochovho systému, keď boli v strednej Európe. Uvádza sa, že v Nemecku, Rakúsku a Česku boli početné rosenkruciánske centrá, v ktorých ich Dee a Kelley získali. Iný naopak zastávajú teóriu, že tento systém predstavuje obrodu určitých druhov atlantskej mágie, avšak ani autori tejto hypotézy nedokázali vysvetliť Deeove denníky, ani popis jeho metódy. Jediné čo môžeme povedať, je to, že Dee a Kelley získali viac ako sto veľkých štvorcov, vyplnených písmenami spôsobom, ktorý sa nedá celkom určiť. Keď pracovali, mal napr. Dee pred sebou na písacom stole jednu alebo viac z týchto tabulí o veľkosti 49 x 49, niektoré boli zaplnené úplne, zatiaľ čo iné len v alternatívnych štvorcoch. Sir Kelley si sadol k tomu, čomu hovoril svätý stôl, na ktorom boli rôzne magické predmety a ktoré boli tiež na voskových pečatiach.
(Gustav Meyrink popisuje tento stôl následujúcim spôsobom: ,,Vždy znovu jsem posílal sluhy do Londýna k řemeslníkům, jímž přikázal Kelley, aby podle jeho pokynů zhotovili stůl, kolem kterého nás pět: Jane, Talbot, Price, on a já mělo sedět, až bude anděl zaklínán. Stůl musel být vyroben z kousků drahocenného santálového dříví, vavřínového stromu a greenhartu a mít tvar pěticípé hvězdy. Uprostřed měl být velký otvor v podobě pravidelného pětiúhelníka. Do jeho bran měly být zapuštěny: kabalistické znaky, pečetě a jména, broušené z malachitu a nahnědlého topasu. -- Stydím se do duše, když si vzpomenu, že já, malý nebohý člověk, se staral při myšlence, co peněz pohltí výroba tohoto stolu! -- Dnes bych si vyrval oči a ozdobil jimi stůl jako drahokamy, kdyby to bylo musilo být."
Na tomto stole bol veľký kryštáľ alebo kameň na pozeranie. Po chvíli Kelley ohlásil, že v ňom vidí anjela, ktorý postupne žezlom označoval písmena na určitých tabuliach. Hneď na to hlási Kelley Deeovi, že anjel na jednej z mnohých tabuliek ukazoval napr. na stĺpec 4, riadok 29, atď., nezmieňuje sa však o písmene, ktoré potom Dee našiel na tabuľke pred sebou na stole, a zapíše ho. Keď anjel dokončil svoju inštrukciu, posolstvo- pokiaľ sa týkalo väčších invokácií či vzývaní- bolo prepísané odzadu. Anjel zdelenie diktoval nesprávnym spôsobom, opačným smerom, pretože priamočiaro sa považovalo za príliš nebezpečné. Každé slovo bolo tak mocné zaklínadlo, že jeho priame vyslovenie alebo diktovanie by evokovalo mocnosti a sily v tej dobe nežiadúce. Veľký psychológ a okultista Israel Regardie na adresu Henochovho systému poznamenáva: ,,Je to veľmi mocný systém a keď sa použije nedbalo či nekriticky, prinesie nešťastie a duchovnú dezintegráciu. Varovanie, vyslovené v súvislosti s invokáciami nie je potrebné považovať za konvenciu alebo plané moralizovanie. Predstavujú znalosť skutočných faktov a študent urobí dobre, keď to vezme na vedomie. Táto tajná anjelská reč, nech už je jej pôvod akýkoľvek, je skutočným jazykom. Má, celkom určite, svoju vlastnú syntaxiu a gramatiku, a invokácie v tomto jazyku nie je jednoduché prepísať do angličtiny."
Pre členov zlatého úsvitu vyšiel k tomuto problému článok od G. H. fratera Sub Spe, kde je veľmi užitočná poznámka o Henochovom systéme popisujúca jednu z Henochiánskych tabuliek: Javí sa ako zvláštne usporiadanie štvorcov a písmen v rôznych farbách a možno sa divíte, keď v nich vidíte anglické a nie hebrejské písmená, vzhľadom k tomu, že je to jeden z najstarších symbolov na svete. Bez prezradenia nejakého poznania, ktoré nemáte, vám môžem povedať, že tieto písmená boli prepísané z pohodlnosti. Nemyslím si totiž, že by v súčasnej dobe existoval niekto, kto by dokázal čítať pôvodný jazyk v ktorom sú napísané. Ale môžem povedať, že z lingvistického hľadiska je to veľká kuriozita, pretože tento jazyk a tieto charaktery, v ktorých je písaný sú perfektným jazykom, ktorý sa dá prekladať a dosiaľ, pokiaľ viem, neexistuje žiadny záznam, že by sa touto rečou niekedy hovorilo, alebo že by tieto charaktery smrteľný človek niekedy používal. I keď Müller a ostatní filozofovia povedali, že je nemožné, aby nejaká ľudská bytosť vymyslela jazyk, ktorý už existoval, ktorý sme schopný stopovať. Jeho stopy nachádzame vyryté na sklaných stĺpoch a chrámoch, zrejme tak starých ako je svet samotný. Jeho fragmenty nachádzame v posvätných mystériách niektorých najstarších náboženstiev sveta, ale nenájdeme o ňom žiaden náznak, že sa niekedy používal ako živý jazyk a pridržme sa tradície, že sa jedná o tajný anjelský jazyk. Dovolím si uviesť len jeden príklad. Vysoký Jupiterov kňaz sa v ranných dobách Ríma nazýval Flamen Dialis, a zistíte, že i ty najučenejší sú úplne neinformovaní o pôvode slova Dialis. Budú vám rozprávať, že je starého etruského pôvodu, ale okrem toho vám nie sú schopný povedať nič. Nie je to genitív žiadneho známeho nominatívu. Na jednej z henochiánskych tabuliek uvidíte, že druhé z troch svätých tajných mien Boha je Dial.
Podľa všetkých dostupných informácií máme v rukách fragmenty veľmi starého jazyka, dokonca staršieho ako je sanskrt. Svojho času to musel byť živý jazyk, i keď pred mnohými tisícročiami, preto jazyk Henochov. Predpolkadá sa, i keď je to len špekulácia, že jazyk, v ktorom sú napísané tieto invokácie, sú zbytky jazyka starých Atlantov. Vo vyššie uvedenej citácii fra Sub Spe zaznelo jedno z možných slov prastarého Henochovho jazyka. Israel Regardie má pre vás ešte jeden podnet na zamyslenie: Pri čítaní prekladu a teozofického komentára k veľkým indickým Upanišádam od Charlese Johnsona som zistil vzťah (myslené k Henochovmu jazyku) k určitej osobnosti legendy, Uma Haimavati. Kena Upanišad o nej hovorí ako o dcére Snežných hôr, a ona je, interpretuje Mr. Johnson, symbolom skrytej múdrosti perzonifikované ako dieťa Himalájou, ktoré odhaľuje večnosť. A Charles Johnson pokračuje: Kupodivu, zatiaľ čo vnútorný význam mena tejto ženy sa stráca veľmi oslňujúcim spôsobom v sanskrtu, muselo byť veľmi zreteľné v starom jazyku, ktorý existoval pred sanskrtom, pretože zostáva v skupine mladších ázijských jazykov nazývaných slovanské. Tu je koreňom slova "um" bežné slovo pre inteligenciu. (Český jazyk pozná samostatné slovo um.)
...Tento bod je potrebné zdôrazniť, pretože význam tohto slova sa nezachoval len u Slovanov, ako uvádza Mr. Johnson, ale i v Henochovom, či tiež anjelskom jazyku. Napr. v druhom Henochovom kľúči, používanom na invokáciu anjelov a v šestnástom kľúči, nachádzame slovo OM, preložené ako chápať. (Poznamenávam, že preklad slóv v Henochových invokáciach pochádzajú z toho istého okultného či anjelského prameňa ako samotné invokácie a nevytvoril ich Dee ani Kelley). A znovu, v pätnástom kľúči, nachádzame anglickú verziu vzývania ,,Ó ty..., který vieš", ako ekvivalent k ,,Ils... ds omax". Zatiaľ čo v tridsiatich nétoroch je OMA vyjadrené ako ,,rozum". Existuje teda náznak, že pokiaľ by tu bol jazyk, "ktorý existoval pred sanskrtom", ako to predpokladal Mr. Charles Johnson a samozrejme aj iní, ktorý je podľa filozófie starobylej múdrosti jazykom Atlantídy, potom má Henochov alebo tiež anjelský jazyk niekoľko podobných silných rysov. V predošlých riadkoch som sa pokúsil zoznámiť čitateľa aspoň trocha s veľmi zaujímavou a v Česku a na Slovensku širšej verejnosti doposiaľ málo známou problematikou Henochovho jazyka. Nazreli sme do časov, pokiaľ je názov anjelského jazyka ako jazyka Henochovho správny, do čias, keď synovia boží obcovali s dcérami ľudskými. Do vekov, o ktorých nevieme vôbec nič. Ak je Henochov jazyk skutočne jazykom anjelským, potom sa jedná o relikt, ktorí pochádza z vekov dávno pred človekom, pretože ako iste viete, anjeli boli stvorení Bohom ešte pred človekom. Možno sa pýtate na účel a význam tohto prastarého jazyka. Prečo ešte existuje a z akého dôvodu bol zachovaný, či znovu objavení Johnem Deem a Edwardem Kelleyem? Odpoveď na túto otázku možno nájdeme u významného okultného spisovateľa Donalda Tysona, ktorý vysvetľuje význam a úlohu Henochovho systému takto: ,,Razím teorii, která nepochybně vyvolá odpor, že Strážné věže a Henochiánské klíče jsou částmi velkého rituálu obřadní magie zaměřeného na spuštění závěrečného chaosu vesmírné zkázy. Podle mého názoru bylo tužbou, a snad i potřebou, henochiánských andělů aby tuto světovou zkázu iniciovalo samo lidstvo prostřednictvím čtyřiceti osmi klíčů, které otevírají ochranné strážné brány čtyř strážných věží, a umožnilo tak vstoupit do našeho časoprostoru silám Koronzona, velkého draka. Brány Strážných věží nelze otevřít násilím zvnějšku. Otevírají se směrem dovnitř. My sami je musíme pomocí Klíčů odemknout a započít tak vlastní zkázu. To, že máme svobodu k sebezničení, je děsivým dědictvím svobodné lidské vůle. A to, že andělé předali vzorce Strážných věží a klíčů Deeovi, který za celý svůj život jejich skutečný smysl nepochopil, mělo za cíl připravit jeviště pro tuto potenciální apokalypsu (která se neuskuteční, pokud ji neuskutečníme my)".
Je potrebné poznamenť, že otázok okolo Henochovho systému je viac ako dosť a interpretácia pána Tysona je len jednou z mnohých.